Zmätok, rozporuplnosť a úniky od zodpovednosti
Zmätok, rozporuplnosť a úniky od zodpovednosti
Dnešné politické diskusie opäť odhalili to, čo sa v koalícii Smer–Hlas–SNS tiahne ako červená niť: chaos, nejednotnosť a populizmus bez vízie.
1. Transakčná daň: Koalícia proti sebe – ak predseda SNS Andrej Danko v relácii V politike verejne vyhlási, že transakčná daň je „bezcitný a neetický experiment“, pričom ide o opatrenie vládnej koalície, máme čo do činenia s fraškou. Prejavom nefunkčnosti je, že predseda parlamentnej strany hovorí o tom, že „sa bude snažiť ju zrušiť aj s pomocou opozície“. SNS si tak umýva ruky nad vlastnou spoluúčasťou, zároveň vydiera premiéra cez médiá – čo sa opäť dá nazvať len rozkladom elementárnej politickej dôvery v rámci vlády. Ešte horšie však pôsobí neochota priznať chybu – namiesto toho sa koalícia hrá na záchrancu, ktorý len opravuje vlastné škody.
2. Zákon o mimovládkach: Hľadanie nepriateľa namiesto riešení – všetci traja koaliční zástupcovia – Kaliňák, Danko aj Taraba – si v diskusiách našli spoločný cieľ: občiansku spoločnosť. Útoky na mimovládky, často podopierané vágnymi tvrdeniami o „rozklade štátu“ alebo „podozrivých finančných tokoch“, pôsobia ako premyslená taktika, ako odviesť pozornosť od vlastných káuz a nekompetentnosti. Pritom žiadny z nich nepredložil konkrétne prípady zneužitia prostriedkov – len rétoriku typu „sú plné slniečkárov“ (Danko) či „treba kontrolovať ich financovanie“ (Taraba). V skutočnosti ide o kolektívne trestanie všetkých, ktorí si dovolili nesúhlasiť s vládou – či už ide o aktivistov, učiteľov alebo lekárov, ktorí sa zapojili do protestov.
3. Zhadzovanie viny a osobná zbabelosť – minister životného prostredia Tomáš Taraba v Na telo v prípade epidémie slintačky a krívačky ukázal, ako vyzerá alibizmus v praxi: „Nie je to moja kompetencia,“ „on si to musí obhájiť“ – tak zneli jeho slová na adresu ministra pôdohospodárstva. V čase krízy sa však od koaličných politikov očakáva prevzatie zodpovednosti, nie zhadzovanie viny na „tých druhých“. O to horšie, že ide o ministrov tej istej vlády. Tento prístup je symptómom rozbitého vedenia, kde namiesto spoločnej stratégie prevažuje strach z následkov a snaha zostať politicky nepoškodený.
Aký je z toho záver?
Koaličná reprezentácia dnes ukázala všetko, čo sa od zodpovednej vlády nečaká: nezjednotený postoj, populizmus, nedostatok sebareflexie a útočnú rétoriku. Namiesto riešení ponúkajú záplatu na dieru, ktorú si sami spôsobili. A občania si tak musia položiť otázku: kto vlastne riadi túto krajinu? Autor správy, foto a správu publikoval Eduard Heger – predseda vlády SR on Facebook Zdroj Read More