PREMIÉR PREMÁRNIL ŽIVOTNÚ ŠANCU NA ZMIERENIE SLOVENSKA
PREMIÉR PREMÁRNIL ŽIVOTNÚ ŠANCU NA ZMIERENIE SLOVENSKA
Dnes som bola v kostole, veriaci sa modlili za zdravie premiéra a za to, aby mohol čím skor pracovať pre dobro Slovenska. Som rada, že sa jeho zdravotný stav výrazne zlepšil.
Celá spoločnosť očakávala jeho prvý prejav, ktorý mal byť zásadný pre to, kam sa bude uberať Slovensko v nasledujúcich týždňoch. Práve od postreleného premiéra sa očakávalo, že tak ako sa uzdravuje on, bude chcieť, aby sa uzdravilo aj Slovensko. Slovensko, ktoré je mimoriadne rozdelené nenávisťou, ktorú tam veľmi často zasievali aj politici vládnej koalície.
Už prvé slová premiéra boli mimoriadne konfrontačné. Útočníka nazval “aktivistom slovenskej opozície” a “poslom zla a nenávisti slovenskej opozície”, hoci útočník bol zmäteným človekom, ktorého počas totality prenasledovali komunisti a ŠTB mu robilo mimoriadne zle a svoje životné frustrácie pretavil do neospravedlniteľného činu násilia. Premiér pokračoval útokom na mimovládne organizácie a médiá vraj platené Sorošom. Útočil na spojencov v Európskej únii, na hodnoty EÚ a rozvracal 30-ročný konsenzus, ktorý na Slovensku vzácne panoval v zahraničnej politike.
Porovnával atentát s vraždou Jána a Martiny, no to je mimoriadne zvrátené. Ján a Martina nemali žiadnu ochranku, mali holé ruky a polícia, ktorú Ján Kuciak prosil o pomoc, a ktorú mal pod palcom Smer, ho nedokázala ochrániť. Naopak, premiér, ako sám povedal v tomto prejave, už niekoľko týždňov mal informácie o tom, že môže dôjsť k útoku na ústavného činiteľa a je preto zlyhaním ministra vnútra, že napriek opakovanému upozorňovaniu premiéra nedokázali garantovať jeho bezpečnosť. Ako sa majú cítiť občania, keď celý štátny aparát napriek opakovaným upozorneniam samotného premiéra ho nedokáže účinne ochrániť? Nie, to nie je vina, ani zlyhanie opozície, pretože opozícia nemá v rukách moc, nemá v rukách políciu, ani spravodajské služby. Je úlohou ministra vnútra, aby túto ochranu premiérovi, ale aj všetkým občanom na Slovensku zabezpečil.
Najsmutnejšou správou pre Slovensko je, že premiér ešte aj svoje zranenie dokáže zneužívať na to, aby obhajoval trestnú činnosť a korupciu právoplatne odsúdených ľudí. Páchateľov trestných činov vydáva za obete a obete za páchateľov.
Ohradzujem sa proti slovám premiéra, že násilie sa pre opozíciu stalo akceptovateľnou normou. Neboli sme to my, ktorí chceli niekoho uškrtiť, napchať niekomu rožok do huby, tĺcť nás lopatami po hlave, nadávať žene, že je americká k… alebo vešať našich poslancov na bilboardy s hanlivými pomenovaniami. Strany vládnej koalície polievali Slovensko štyri roky benzínom nenávisti a bezcitne škrtali zápalkami.
Čakali sme, že sa to zmení. Že vďaka premiérovi budeme lepšia krajina, tak ako sme sa každý deň modlili v kostoloch. Premiér sa uzdravuje, ale Slovensko ženie záhuby. V iných krajinách atentáty na predstaviteľov štátu (zavraždený premiér Švédska alebo zavraždený prezident USA) využili na zmierenie v spoločnosti a nie na izoláciu a strach politikov pred občanmi. Vládna koalícia sa rozhodla opozíciu zlikvidovať, ľudí umlčať, “protivládne” médiá zničiť, z neziskových organizácii urobiť terč hnevu a zo Slovenska spálenú zem nenávisti.
Tak, ako som to robila vždy, budem stáť na strane pravdy a na strane ľudí, ktorí si nezaslúžia spálenú zem. No po tomto vystúpení premiéra to všetci slušní ľudia budeme mať mimoriadne ťažké. Autor správy, foto a správu publikoval Veronika Remišová on Facebook Zdroj Read More