„Politická vojna” je nebezpečná pre celé Slovensko a nikomu nepomôže
„Politická vojna” je nebezpečná pre celé Slovensko a nikomu nepomôže
Po atentáte na Roberta Fica, ktorý odsúdil každý jeden normálny politik na Slovensku, sa začali objavovať nebezpečné tendencie, na ktoré by sme si mali dať ako spoločnosť pozor. Hlavne ak chceme, aby sa naša spoločnosť uzdravila a nespadla do opačného extrému.
➡️Kritika nie je nenávisť
Prvou z nebezpečných tendencií sú útoky na novinárov, konkrétne na to, čo sa považuje v demokratickej spoločnosti za normálne a objektívne spravodajstvo. Začal s tým minister vnútra Šutaj Eštok, ktorý na tlačovej konferencii obvinil médiá za spôsob, akým informujú napríklad o návrhoch zákonov, čím vraj prispievajú k šíreniu nenávisti. Pri snahách regulovať normálny objektívny spôsob informovania by sme však mali všetci spozornieť. Vládna koalícia by zrejme chcela od médií, aby napríklad o zmenách v dôchodkovom sporení alebo o zmenách v trestnom zákone informovali spôsobom, že vláda pripravuje zmeny v druhom pilieri, resp. zmeny v trestnej politike štátu, a zmeny sú určite pre všetkých prospešné. Bodka, prípadne citát vládneho politika. Toto však nie je objektívne spravodajstvo. Objektívnym spravodajstvom je vysvetlenie, čo tieto zmeny prinášajú a ak pre ľuďom prinášajú aj negatíva, alebo škodia právnemu štátu, je povinnosťou novinára objektívne informovať aj o dôsledkoch, ktoré vládne návrhy prinášajú. Obávam sa, že v nasledujúcich dňoch bude tendencia zahnať do kúta novinárov kritických k vládnej politike a šíriť falošnú tézu, že kritika a nesúhlas sa rovná šíreniu nenávisti. To nemôžeme dopustiť, pretože kritika aj nesúhlas nás posúvajú ako spoločnosť dopredu. A tu sa treba novinárov a práva na objektívne informácie dôrazne zastať. Kritika nie je nenávisť.
➡️Nehľadajme vinníkov medzi občanmi
Ďalšou, až zvrátenou tendenciou je vyvršovať sa na občanoch, konkrétne na voličoch opozície. Tu udala tón europoslankyňa Monika Beňová svojim hrubým statusom, ktorý len prilieva olej do už aj tak rozpálených vášní. V komentároch dokonca agresívne znevažuje a obviňuje pani so zdravotným znevýhodnením, s tým, že vraj má krv na rukách, čo je abolútne neakceptovateľné. Voliči opozície nemajú nič spoločné so šialeným činom dôchodcu, ktorý zrejme nie je po duševnej stránke úplne v poriadku (vyšetrovanie prebieha). Voliči opozície platia dane, tvrdo pracujú, svojimi daňami financujú mnohokrát nezmyselné zákony, ktoré vládni politici presadzujú. Státisíce z nich svoje názory vyjadrujú slušne, alebo možno vôbec a preto je mimoriadne nekorektné paušálne ich zaťahovať do špirály nenávisti. Nechajte ich na pokoji!
➡️Vyhlásenie “vojny” opozícii
Bezprostredne po atentáte na premiéra Slovenskej republiky použiť výraz, že sa začína “politická vojna” a “nebudeme sa okúňať” zasiahnuť proti politikom opozície je nielen nerozvážnosť, ale priam šialenstvo. V čase vybičovaných emócií táto výzva od predstaviteľov strany SNS, predovšetkým Andreja Danka a Tomáša Tarabu, je výzvou na páchanie ďalšieho násilia. Poslanci SNS hovoria o nás ako o obludách, vredoch, ktoré treba odstrániť. Zároveň sú mimoriadne nebezpečné čerstvé úvahy zo strany koalície na ďalšie obmedzovanie slobody slova v parlamente. Už teraz sa obmedzuje v parlamente prejav opozície skracovaním rozpravy, a teda nemôžu zaznieť mnohé z výhrad, ktoré opozícia a občania majú. Rušiť postupne nástroje na normálny priebeh diskusie v parlamente bude viesť len k ďalšej eskalácii napätia. A to už nehovorím o úvahách rozpustiť opozičné strany, no verím, že k tomu by sa nikto racionálne zmýšľajúci už neuchýlil, aj keď Ľuboš Blaha a SNS rozmýšľajú o totálnom zošrobovaní celej spoločnosti, vrátane opozície. No takéto opatrenia budú viesť k úplnému rozmláteniu celej spoločnosti, nie k pokoju a súdržnosti, ktoré teraz potrebujeme.
➡️Znižovanie napätia nie je jednosmerná cesta
Znižovanie napätia nie je jednosmerka. Spiatočku by mal samozrejme zaradiť každý a všetci by sme sa mali smerovať k väčšej ľudskosti a empatii. No najdôležitejšie kroky smerom k znižovaniu napätia musia prísť od tých, ktorí majú v rukách moc. Od nich závisí, aké zákony sa budú predkladať a akým smerom pôjde politika na Slovensku. Či to budú zákony, ktoré napätie a nezhody prehlbujú, alebo zákony, na ktorých sa zhodne väčšina spoločnosti, pretože sú dobré pre ľudí. Znižovať napätie znamená robiť konsenzuálnu politiku – predkladať návrhy zákonov po celospoločenskej dohode, ktoré budú prechádzať naprieč celým politickým spektrom. Ako podpredsedníčke vlády mi mnoho zákonov prešlo so súhlasom celého parlamentu, nielen koaličných strán, keďže som o nich s vtedajšou opozíciou diskutovala. To by sa malo diať aj teraz. Kontroverzné návrhy zákonov, ktoré rozdeľujú a polarizujú spoločnosť, by mala vládna koalícia stiahnuť. Bezbrehé výruby stromov, alebo zákon o RTVS, len zvyšujú nervozitu a prehlbujú rozdelenie spoločnosti. Pretože len politika celospoločenského konsenzu je východiskom z tejto situácie a cestou k zmiereniu. Nie väčšie obmedzovanie slobody prejavu, nie potieranie objektívneho spravodajstva, nie hrubé slová a ešte väčšie urážky. Začať má každý od seba, no vystretá ruka smerom k ľuďom musí prísť od tých, ktorí z pozície moci najviac ovplyvňujú dianie na Slovensku. Správnou cestou pre Slovensko je viac porozumenia, nie „politická vojna“.
▶️Komentár bol uverejnený v aktualitách
Autor správy, foto a správu publikoval Veronika Remišová on Facebook Zdroj Read More