Photos from Ministerstvo vnútra SR’s post

🇸🇰 🐕‍🦺 PSÍ HRDINOVIA Z TURECKA 🇹🇷
(Exkluzívne o práci našich služobných psov v Turecku)

V tíme slovenských záchranárov z rezortu vnútra vyslaných na pomoc do Turecka bolo 10 hasičov, 5 horských záchranárov a tri psy Horská záchranná služba. A práve o týchto zvieracích hrdinoch a ich práci v oblastiach zničených zemetrasením rozprával kpt. Mgr. Jakub Filipko.

🔴 AKÝ BOL LET DO ADANY? AKO HO ZVLÁDLI PSY?
💬 Všetky tri psy majú za sebou veľa cvičení na vyhľadávanie v lavínach i v ruinách, množstvo skutočných pátraní a vyhľadávaní, a taktiež výcviky na let vrtuľníkom na krátke vzdialenosti.
💬 Tento let do tureckého mesta Adana však trval 2 hodiny 45 minút a bol to ich prvý let dopravným lietadlom. Hector a Ajax boli na palube v prepravných klietkach, Bojan bol voľne na palube. Let zvládli úplne bez problémov, aj personál Leteckého útvaru MV SR bol prekvapený, že nekňučali, neštekali, akoby sa sústreďovali a pripravovali na robotu, ktorá ich čakala.

🔴 DO ADANY STE PRILETELI NADRÁNOM, S ČASOVÝM POSUNOM DVE HODINY. ČO NASLEDOVALO?
💬 Hneď po prílete sme psom dali vodu a asi o hodinu a pol sme už sedeli vo vrtuľníku, ktorý nás viezol do zasiahnutej oblasti. Tento let trval ďalších cca 70 minút. Priestor vo vrtuľníku bol veľmi stiesnený, a tak Bojan sedel poslušne celú cestu na Hectorovi a Ajax sedel na mojich pleciach. Všetci traja sa správali absolútne ukážkovo, akoby si uvedomovali vážnosť situácie.
💬 Prakticky hneď po vysadení z vrtuľníka sme nastúpili do ostrej akcie a začali sme prehľadávať ruiny. Bolo to asi o 11. hodine, psy pracovali do neskorých poobedných hodín. Dva psy boli nasadené aj na nočné vyhľadávanie, robilo sa asi do druhej v noci a ráno o 7. hodine sme sa už znova presúvali na pracovisko.

🔴 PRESÚVALI ODKIAĽ?
💬 Základný tábor (base of operation) bol asi 10 km od miesta trosiek, v areáli Expo. Predstaviť si to môžete ako veľké ihrisko. Tam to bolo relatívne bezpečné, iba cesta tam bola poškodená. Ale aj tam bolo celý čas cítiť slabé otrasy. Záchranárske tímy zo sveta tam mali svoje stany, rovnako aj my. Spávali sme všetci pätnásti v jednom veľkom stane, Bojan spával s nami, Ajax s Hectorom vonku v klietkach.

🔴 AKO STE SA STRAVOVALI?
💬 Mali sme so sebou hydrostravu, ktorú sme si pripravovali raz, niekedy dvakrát za deň.

🔴 BEŽNÝ REŽIM VAŠICH PSOV DOMA ZAHŔŇA STRAVU RÁNO A VEČER A MINIMÁLNE TRIKRÁT DENNE VENČENIE. AKO SA IM REŽIM ZMENIL TAM?
💬 V maximálnej miere. Psy v podstate iba robili alebo regenerovali. Každú voľnú chvíľu spali, nenechávali sa ničím rozptýliť, neplytvali energiou. Po príchode jedli až večer, ale snažili sme sa ich dostať do režimu kŕmenia dvakrát denne. Ráno mali menšiu dávku a večer po robote väčšiu. Granule sme im brali z domu, nechceli sme riskovať zmenu stravy a na mieste by ani nebolo možné zaobstarať niečo v tom chaose.

🔴 SPOMENULI STE, ŽE POSTUP VAŠEJ PRÁCE BOL V PORADÍ PES, PSOVOD A HASIČI.
💬 Pes dostal pokyn na vyhľadávanie. Ak miesto označil štekaním, znamenalo to nájdenie živého človeka. To preveril a potvrdil psovod. Ak nebolo možné nasadiť psa, prípadne bolo potrebné bližšie lokalizovať miesto zavalenia, použili sa echolokátory a štrbinové kamery. Pokiaľ to bolo možné. Ak nie, robili sa prierazy do betónových blokov, čo už bola práca pre hasičov. Oblasť sme fyzicky označili sprejom a určili presné súradnice. Následne nastúpili hasiči či iné záchranárske zložky s technikou na vyslobodzovanie.

🔴 AKO SA PSY POPASOVALI S MNOHÝMI PACHMI, KTORÉ MUSELI BYŤ VŠADE?
💬 Znie to až neuveriteľne, ale nemali sme takmer žiadne falošné značenia. A to bolo všade veľa rôznych potravín, oblečenia, veľa prachu zo sutín či zadymené priestory. Pokiaľ pes našiel pach mŕtveho človeka, videli sme záujem, ale neštekal. Štekaním označili iba živé osoby.

🔴 NA CVIČENIACH PSY ODMEŇUJETE HRAČKOU, TZV. APORTOM, KEĎ SA IM PODARÍ NÁJSŤ FIGURANTA. AKO TO BOLO V TURECKU?
💬 V podstate rovnako. Keď sme po označení miesta štekaním overili, že je tam naozaj živý človek, psa sme slovne vychválili, no aport ako odmenu dostal až mimo, aby sa pri samotnej hre nezranil.

🔴 BOLO SPRÁVANIE PSOV INÉ AKO PRI DOMÁCICH OSTRÝCH AKCIÁCH ČI CVIČENIACH?
💬 Pohyb v ruinách bol pre nich prirodzený, cvičíme to s nimi pravidelne. Veľké prekážky ako trčiace roxory či rozbité sklo zvládali bez problémov. Boli sme jeden tím a ony akoby cítili, že nie je priestor na oddych a musia makať naplno tak ako my. Keď dostali odloženie, ľahli si a úplne vypli, nenechali sa rušiť ďalšími vplyvmi. Zaspávali aj v sede, počas prevozov.

🔴 NEZRANILI SA?
➡ Hector má porezanú labu v dolnej časti zadnej končatiny (viď foto), zranil sa pri preskakovaní cez rozbité okno. Ranu sme mu hneď vydezinfikovali a zalepili tejpom. Okamžite pokračoval v pátraní, vôbec nevnímal, že má rezné poranenie.
💬 Ajax mal poranené bruško na labke, vydezinfikovali sme, a tiež normálne pokračoval vo vyhľadávaní.
💬 Zaujímavosťou je, že sa im na labkách medzi bruškami vytvárali tvrdé cementové guličky (viď foto), museli sme im to čistiť, pretože im to vadilo pri pohybe.

🔴 REAGOVALI NA KRIK A CHAOS OKOLO?
💬 Nereagovali, sústredili sa na svoju prácu. Vnímali svojho psovoda a pokyny, ktoré im dával.

🔴 ANI PSOV OSTATNÝCH ZÁCHRANÁRSKYCH TÍMOV NEVNÍMALI?
💬 My sme dostali na prehľadanie niekoľko kilometrov štvorcových plochy s mnohými ruinami. Môžete si to predstaviť asi tak, že jeden spadnutý dom = jedna ruina. Na jednej ruine vždy pracoval iba jeden tím z daného štátu. Naše psy sú na seba zvyknuté, nemajú problém byť vedľa seba a spolupracovať, byť na ruine súbežne. S ostatnými psami sa teda veľmi nestretávali, aj keď ich vnímali, ale problém nebol žiadny. Dokonca neriešili ani miestne pouličné psy.

🔴 KOĽKO TRVALO PREHĽADANIE JEDNEJ RUINY?
💬 To bolo veľmi individuálne, niektorý priestor 2 minúty, iný 20 minút. Psy boli počas dňa v podstate nasadzované nepretržite, s krátkymi prestávkami na pitie a načerpanie energie, pokiaľ sa na danej ruine robili iné záchranárske činnosti.

🔴 ČO BOL NAJVÄČŠÍ PROBLÉM?
💬 Zdroje energie – elektrina a pohonné hmoty. Tiež presuny z kempu k ruinám a späť bývali zdĺhavé, tých zhruba 10 km sme väčšinou išli viac ako dve hodiny. Cesty boli poškodené, pracovali na nich ťažké stroje, nedali sa obísť a všade sa pohybovali záchranné zložky, sanitky a autá ľudí, ktorí sa snažili dostať do bezpečia. Po dlhom náročnom dni v ruinách bola takáto cesta „domov“ na korbe malého nákladného auta dosť únavná aj pre psy. Tie sa snažili driemať a oddychovať.

🔴 KTO VÁM POSKYTOL TOTO NÁKLADNÉ AUTO NA PREPRAVU? A KTO VÁM VÔBEC NEJAKO POMÁHAL ČI VÁS USMERŇOVAL?
💬 Auto sme si museli nájsť sami. Väčšinou nás prepravoval miestny otec s dcérou, ktorí nás vozili, samozrejme, za poplatok. Nič tam nebolo jasné a pripravené. Na katastrofu takýchto rozmerov sa totiž nedá vopred pripraviť, akokoľvek máte naštudované a premyslené operačné postupy, akokoľvek bohatá krajina ste.
💬 Posledný deň sme síce dostali nejaké súradnice, kam máme ísť, ale lokalita nebola vhodná pre našu prácu, budovy stáli, neboli zvalené a osoby z nich teda vedeli vyjsť samé. A tak nás vojaci presunuli do ruín. Predchádzajúce dni sme lokality vyhľadávali viac-menej sami.
💬 Tlak sa však stupňoval, bežní ľudia nás ťahali na miesta, kde mohli byť ich príbuzní. Najlepšie bolo pridružiť sa k miestnym organizáciám podobným našej civilnej ochrane alebo červenému krížu. Tie mali najviac relevantných informácií.
💬 Z kempu na ruiny sme sa nikdy nepresúvali všetci, vždy zostával niekto v kempe. Psovodi chodili na všetky akcie a skupiny hasičov rotovali. Po príchode do lokality, ktorú sme išli prehľadávať, sme do základného tábora poslali súradnice pre prípad, aby nás vedeli nájsť, keď by sa niečo prihodilo. Následne sme sa do kempu hlásili v pravidelných intervaloch a posielali sme informácie, ako to na pracovisku prebieha. Komunikovali sme cez sms, internet a niekedy telefonicky, ak bol dobrý signál. Priamo na ruinách sme medzi sebou komunikovali prostredníctvom vysielačiek.
💬 Logistiku, správu kempu, komunikáciu, vyhodnocovanie GPS záznamov mal na starosti hlavne Jožko Richnavský zo Slovenského raja, celý tím pracoval pod vedením veliteľa, zástupcu riaditeľa HZS Igora Žiaka. Bol nám všetkým veľkou oporou.

🔴 MALI STE O SEBA NIEKEDY STRACH?
💬 Riziko bolo pri každom nasadení. Okrem toho, že slabé otrasy bývali aj niekoľkokrát za deň, vstupovali sme do budov a priestorov, ktoré boli rizikové a za bežných okolností by sme tam vchádzať nemali. Ale aký význam by potom mala naša robota?
💬 Postup bol nasledovný – hasiči vždy vopred pozreli priestor, a ak bola statika ako-tak v poriadku, išli sme ruiny prehľadať. Nikdy sme však nehľadali všetci, vždy vonku ostával určený pozorovateľ, ktorý sledoval situáciu a s ktorým sme neustále komunikovali prostredníctvom vysielačiek. Sme vďační, že sme sa vrátili živí a bez úrazov.

🔴 A ČO PSYCHIKA?
💬 Tým, že sa s krízovými situáciami a so smrťou stretávame častejšie ako bežní ľudia, sme v tomto smere silnejší. Lenže takýto rozsah a katastrofu nezažil nikto z nás, a to dokonca ani pri tsunami, čo nám potvrdili zahraniční záchranári a novinári. Zatiaľ sme v poriadku, aj keď to, čo sme videli a zažili, sa bude niesť celým naším ďalším životom.

🔴 V UTOROK PO NÁVRATE PSY ABSOLVOVALI PREHLIADKU U VETERINÁRA (viď foto). S AKÝM VÝSLEDKOM?
💬 Každý z nich schudol asi dve kilá, inak sú v poriadku. Musia sa im prirodzene prečistiť pľúca, dostali tabletky proti parazitom a mesiac budú užívať vitamíny na podporu imunitného systému.
💬 Po príchode sa sami vyváľali v snehu a vyprášili si kožuchy. Labky sme im poriadne vyčistili ešte na letisku v Turecku. Doma sa dobre najedli a spali, tešili sa zo snehu. Budeme ich ďalej sledovať, či sa im napríklad nezačne horšie dýchať, či sa nezačnú inak správať. Do normálnej služby nastupujeme zhruba týždeň po návrate.

Autor správy, foto a správu publikoval Ministerstvo vnútra SR on Facebook Zdroj Read More