Photos from Milan Krajniak’s post

CHCELI BY STE BYŤ POCHOVANÍ NA PEKNOM MIESTE?

My Slováci máme peknú tradíciu na Dušičky navštevovať hroby našich blízkych a spomenúť si na nich zapálením sviečky a modlitbou. Už niekoľko rokov si pri týchto návštevách uvedomujem, že sa na niektoré cintoríny vyložene teším. Prečo?

Kedysi som považoval za absurdné, keď niekto povedal, že chce mať hrob na slnečnom mieste. Alebo, že nechce mať hrob na vlhkom mieste. Ako vtipne hovorieva môj dobrý svokor pri debatách o hroboch: Keď umrem, tak ma môžu všetci do zad.. kopať.

Lenže časom som zistil, že sa mi niektoré miesta na cintoríne páčia a niektoré nie. Niektoré cintoríny majú pekné výhľady a niektoré nie. Viem, že po smrti mi to bude asi jedno, ale…

Andrein krstný otec a krstná mama sú pochovaní vo Svite. No a ten výhľad na Tatry je jednoducho nádherný. Moja prastará mama, starká, starký, ujo Ernest a neznámy vojak, ktorý padol v roku 1944, sú pochovaní na hornom konci na cintoríne v Novákoch nad jazerom. A na ten výhľad na jazero, Nováky a Vtáčnik sa každý rok veľmi teším. Len tie stromy pod cintorínom za tie desaťročia už narástli do výšky a trochu výhľad zacláňajú.

Ten neznámy vojak leží v Novákoch naľavo od “našich”, vždy mu zapálime sviečku a pomodlíme sa za neho. Už som si ho akosi adoptoval, ale aj mnoho Nováčanov, vždy mu tam horí viac sviečok a kahancov. Niekedy rozmýšľam, či je to slovenský povstalecký vojak, partizán alebo nemecký vojak. Ktovie.

Andreini starí rodičia z otcovej strany, teta Jozefína a teta Žofka sú pochovaní na cintoríne na Kňažej – z tohto cintorínu je aj prvá fotka Andrei s jej otcom. Nuž a odtiaľto je krásny výhľad na Kubínsku hoľu a Choč.

Andreina teta Mariena, rádová setrička Silvéria, je pochovaná vo Vrícku. Je to malebná horská obec v Malej Fatre nad Kláštorom pod Znievom, na pol ceste medzi Martinom a mojou rodnou Prievidzou. Krásnu jeseň na ceste z Vrícka do Prievidze môžete vidieť na druhej fotke.

Hrobové miesto ešte s Andreou kúpené nemáme. Viem, že po smrti nám to už môže byť jedno, ale urobiť posmrtne raz ročne radosť našim blízkym, že nám budú chodiť zapaľovať sviečky na pekné miesto, môže byť celkom fajn.

Čo myslíte, som úplne mimo? Ako to máte vy?

Autor správy, foto a správu publikoval Milan Krajniak on Facebook Zdroj Read More

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Generated by Feedzy