PÁN ŠIMEČKA, DOŠTUDUJTE SI DEJEPIS, KÝM OPÄŤ ZAČNETE URÁŽAŤ SLOVÁKOV

PÁN ŠIMEČKA, DOŠTUDUJTE SI DEJEPIS, KÝM OPÄŤ ZAČNETE URÁŽAŤ SLOVÁKOV

„Slovenské politické dejiny sú prehliadkou zbabelcov či zločincov“, takto dehonestoval nás Slovákov Martin M. Šimečka. Opäť. Medzi politikmi vraj žiadnych hrdinov nemáme. Teda okrem M. R. Štefánika a Františka Mikloška. Inak Šimečka nevidí v slovenských dejinách nikoho, kto by bol ochotný obetovať svoju slobodu, alebo dokonca aj život, za svoje politické presvedčenie.

Šimečka nezabudol dodať, že Česi samozrejme politických hrdinov majú. Napríklad Aloisa Rašína alebo Karla Kramářa, ktorí boli počas 1. svetovej vojny odsúdení na smrť, a potom si namiesto toho odsedeli dva roky. Preto vraj Česi majú lepší vzťah k svojmu štátu ako my.

Zato my Slováci, keď už nejaký náš politik skončí za svoju politickú činnosť vo väzení, tak sú to podľa Šimečku tí najhorší z najhorších. Napríklad Tuka a Husák.

Takéto nehorázne urážky a nezmysly nesmieme nechávať bez povšimnutia. Najmä ak vychádzajú z úst človeka, ktorý je pre progresívno-liberálnu scénu na Slovensku akýmsi morálnym etalónom. Niekedy mám dojem, že mu visia na perách, aby im nejaké jeho „múdro“ neuniklo. Taký by predsa sprosto neklamal… Ibaže by áno.

Chcel by som Martinovi M. Šimečkovi pripomenúť iba niekoľko príkladov zo slovenských moderných politických dejín, ktoré jeho zhadzujúci a moralizujúci pohľad na slovenských politikov vyvracajú.

Karol Holuby a Ján Šulek

Za účasť na slovenskej dobrovoľníckej výprave v septembri 1848 boli odsúdení na smrť a boli popravení v Hlohovci v októbri 1848.

Ján Francisci a Štefan Marko Daxner

V roku 1848 boli odsúdení na smrť. Z peštianskeho väzenia ich oslobodili rakúske vojská v januári 1849. V roku 1863 patrili k lídrom memorandového zhromaždenia v Martine, Daxner bol dokonca jeho autorom. Francisci bol v rokoch 1864 – 1865 županom Liptovskej stolice.

Jozef Miloslav Hurban

Okrem politickej a vojenskej aktivity v rokoch 1848-1849, kedy sa ho uhorskej vláde nepodarilo zatknúť a súdiť, bol politicky aktívny počas memorandových rokov. Politicky sa angažoval aj po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Uhorskými orgánmi bol v roku 1869 uväznený na 6 mesiacov a v roku 1875 na tri mesiace.

Andrej Hlinka

Odsúdený za protimaďarskú politickú činnosť, čiže za politickú činnosť v prospech slovenského národa. Väznený bol v rokoch 1907 až 1910. Po vzniku Česko-Slovenska bol na jeseň 1919 uväznený za vlastizradu, pretože sa zúčastnil na Parížskej mierovej konferencii, kde otváral otázku autonómiu Slovenska. Prepustený bol v roku 1920 po zvolení za poslanca parlamentu.

Imrich Karvaš

Minister česko-slovenskej vlády v roku 1938. Guvernér Slovenskej národnej banky za vojnovej Slovenskej republiky. Za účasť na prípravách Povstania bol zatknutý gestapom a väznený až do konca vojny. Na konci vojny unikol poprave iba preto, že ju nemeckí vojaci už odmietli vykonať. Po komunistickom prevrate bol v roku 1953 v rámci akcie B vysťahovaný z Bratislavy. V roku 1958 bol odsúdený na 17 rokov väzenia. Prepustili ho po amnestii v roku 1960.

Ján Ursíny a Ján Kempný

Ján Ursíny bol členom ilegálnej SNR a od roku 1946 bol za Demokratickú stranu podpredsedom česko-slovenskej vlády. Hneď po komunistickom prevrate bol odsúdený na 7 rokov väzenia. Ján Kempný bol účastník SNP a po vojne poslanec parlamentu za Demokratickú stranu. Po komunistickom prevrate bol odsúdený na 6 rokov väzenia.

Ján Čarnogurský a Miroslav Kusý

ŠtB ich zatkla v auguste 1989 za poburovanie a protištátnu činnosť. Kusého po dvoch mesiacoch prepustili z väzby ale odsúdili na 9 mesiacov väzenia. Čarnogurského väznili až do 25. novembra 1989. Už v decembri 1989 sa stal prvým podpredsedom federálnej vlády. V rokoch 1991 až 1992 bol slovenským premiérom. Kusý sa stal podpredsedom VPN a neskôr rektorom Univerzity Komenského.

Nuž, toľko k tým slovenským politickým zbabelcom a zločincom, pán Šimečka. Uvedené príklady jasne dokazujú, že naše dejiny nemajú núdzu o politikov, ktorí svoju slobodu a život nasadili za dobrú vec. Myslím si, že na týchto slovenských politikov môžeme byť a máme byť hrdí. Ale najmä – nemali by sme na nich zabúdať. Autor správy, foto a správu publikoval Milan Krajniak on Facebook Zdroj Read More

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Generated by Feedzy