MINISTERSTVO ŠPORTU AKO POLITICKÝ OBCHOD

MINISTERSTVO ŠPORTU AKO POLITICKÝ OBCHOD

Robert Fico dnes navštívil ministerstvo športu. Ďalšia zastávka na jeho potemkinovskej ceste po vládnych rezortoch. Neprišiel preto, že by ho zaujímala mládež, športová infraštruktúra, podmienky trénerov či šport samotný. Jeho všímavosť pre šport začína a končí na bratislavskej hrádzi pri športe vlastnom. Do luxusných priestorov ministerstva na nábreží Dunaja si ide pripomenúť, že tento rezort predal najmenej kompetentnému poslancovi pre oblasť športu, ako výmenu za štyri hlasy v parlamente. Huliak za väčšinu. Funkcia za lojalitu. Čistý kalkul, win-win obchod. A šport? Len vedľajšia škoda skutočných priorít predsedu vlády i osobných ambícii Rudolfa Huliaka, večného kandidáta na funkciu ministra čohokoľvek.

V kontexte tejto absurdnej nominácie je dôležité verejnosti pripomínať kto sedí v kresle ministra športu. Rudolf Huliak, poľovník, autolakérnik, aktivista proti veterným elektrárňam, samozvaný odborník na medvede a reprezentant programu Voda-Pôda-Les sa stal ministrom športu bez akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti v tomto odvetví. Bez expertízy, profesionálnych predpokladov či kompetencií v oblasti športu. Nikdy sa športu nevenoval, športovcov nereprezentoval, športovú obec nepozná. Nevie čo znamená denne trénovať, prekonávať vlastné limity a reprezentovať Slovensko. Netuší čo potrebuje oblasť športu. Jeho nominácia nebola odborná, bola politická. Cynická a s vedomím aké môžu byť dôsledky na budúcnosť športu.

Žiaľ, od nástupu do funkcie minister Huliak len potvrdzuje obavy, ktoré sprevádzali jeho vymenovanie. Bez jasnej vízie a takmer okamžite po nástupe do funkcie sa uchýlil k výmene vedenia v štátnej akciovej spoločnosti Tipos, ku zrušeniu stretnutí s odbornou športovou verejnosťou a k marketingovým gestám namiesto reálnej práce. A k tomu verejné priznanie, že rozhodnutia v rezorte nechce robiť on sám, aby si „nepohneval športovcov“. Znepokojujúce sú aj jeho kontroverzné výzvy, aby slovenská reprezentácia zohľadnila hráčov z ruskej KHL a vyjadrenia, že ho mrzí, že s Robertom Ficom nepôjde do Moskvy oslavovať výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Opäť nie šport, ale geopolitické divadlo. Nie služba športovému hnutiu, ale služba režimu. Namiesto systematických zmien sledujeme budovanie vlastnej značky „Mr. Rudo”, ceremoniálne návštevy športových podujatí a virálne momenty, ktoré končia vypískaním ministra zo strany publika.

Tento stav nie je náhodný. Je priamym dôsledkom rozhodnutia predsedu vlády Roberta Fica, ktorý režíroval tento politický obchod, a prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý ho svojím podpisom poslušne potvrdil. Obaja dnes nesú plnú zodpovednosť za to, že na čele rezortu športu nestojí odborník, ale politický nominant bez potrebných kvalít.

Ministerstvo športu by malo byť miestom, kde sa buduje športová budúcnosť. Kde sa vytvárajú rámce pre rozvoj mládeže, podporuje zdravie, formujú podmienky pre trénerov, reprezentantov i každodenný pohyb deti. Miestom s koncepciou o aktívnom a zdravom Slovensku. Dnes je rezort športu len formálnou inštitúciou bez odborného obsahu, smerovania a dôvery v jej vedenie.

Robert Fico získal kontrolu nad väčšinou v parlamente a Rudolf Huliak vytúžený ministerský post, no prehral šport samotný. Slovensko týmto môže stratiť roky, ktoré mali byť venované rozvoju športu a jeho podmienkam, budovaniu modernej infraštruktúry, výchove nových reprezentantov a posilňovaniu ich konkurencieschopnosti v medzinárodnom meradle.

Jedno je isté. Šport nemá byť na predaj, predmetom politických výmen ani nástrojom na udržanie moci. Šport si zaslúži rešpekt, odbornosť a víziu. A verejnosť to veľmi dobre vie.

📷 FB/MCRaŠ SR Autor správy, foto a správu publikoval SPOLU – občianska demokracia on Facebook Zdroj Read More