Dovoľte mi, aby som sa tak osobnejšie vrátila k uplynulému roku
Dovoľte mi, aby som sa tak osobnejšie vrátila k uplynulému roku.
Bol to mimoriadne ťažký rok, niekoľko mesiacov som čelila šikane Roberta Kaliňáka za to, že som upozornila na jeho porušenie ústavného zákona. Zároveň to bol rok, kedy práve Kaliňák dostal po prstoch nielen od poslancov, ktorí neodhlasovali jeho šikanóznu pokutu pre mňa, ale aj od polície a prokuratúry, ktorá jeho trestné stíhanie na mňa zastavila. Vďaka našim trestným oznámeniam a poctivej kontrole sa nám pdarilo zachrániť desiatky miliónov eur – miliónové dotácie pre firmy Hlasu boli zrušené, zákazka pre sponzora Hlasu po našom trestnom oznámení tiež. Malé víťazstvá v ťažkej dobe sú povzbudením, že sa nesmieme vzdávať.
Bol to rok, kedy vládna koalícia vsadila všetko na jednu kartu – hulvátsky a bez zábran prevalcovali spravodlivosť, oslobodili zločincov, prestreli koberec mafii a drancovali ľudí konsolidáciou, aby mali v štátnej kase peniaze na svoje papalášske vyčínanie.
Zároveň to bol rok, kedy je už načase sa pýtať, či máme na Slovensku ešte fungujúcu demokraciu a fungujúce, nezávislé mediálne prostredie. Nie je totiž normálne, že počas posledných dvoch rokov sa v televíznych diskusných reláciach politici z nášho klubu Slovensko, ZA ĽUDÍ objavujú minimálne alebo vôbec, hoci sme druhý najsilneší opozičný klub a to z jediného dôvodu, že vládni poslanci sa boja s nami chodiť do politických debát. Nepoznám žiadnu civilizovanú krajinu, kde by podmienky televíznych diskusií určovala vládna väčšina a nie slobodne fungujúce mediálne prostredie. Mediálna rada nefunguje vôbec,podnety vôbec nerieši, napriek tomu, že zákon presne určuje podmienky, na základe ktorých televízie získavajú licenciu – nestrannosť, vyváženosť, primeraný priestor, čo sa už dávno na Slovensku nedeje. Samozrejme mnohým to vyhovuje (žiaľ aj v opozícii), ale keď si raz zvykneme na to, že zákony sa môžu porušovať, ak to práve nám vyhovuje, je to cesta do pekla.
Bol to však aj rok, kedy som najviac cítila obrovskú podporu od ľudí. Na stretnutiach, protestoch či diskusiach, tisíce podaných rúk a povzbudivých slov. Z uplynulého roka si odnášam množstvo krásnych stretnutí, kedy ste ma len tak zastavili, stisli ruku a povedali, že mi držíte palce, nech sa nevzdávame. Veľa to pre mňa znamená, pretože je to dôkaz, že Slovensko je stále plné dobrých ľudí, že za Slovensko sa oplatí zápasiť a vziať si ho naspäť, pre ľudí.
Ďakujem Vám, že stojíte pri nás a nevzdávate to. V strane ZA ĽUDÍ vždy budeme stáť na strane ľudí a aj v nasledujúcom roku bojovať za Vás! Autor správy, foto a správu publikoval Veronika Remišová on Facebook Zdroj Read More