Dlh štátu rastie aj bez krízy!

Dlh štátu rastie aj bez krízy! A vôbec to tak nemuselo byť!

Graf vývoja verejného dlhu Slovenska jasne ukazuje zásadný rozdiel medzi dvoma obdobiami: obdobím pandémie v rokoch 2020 – 2022 a obdobím vlády Roberta Fica po roku 2023.

Keď sa v roku 2020 naplno prejavili dôsledky vypnutia ekonomiky, ktoré nariadil ešte vtedajší premiér Peter Pellegrini, Slovensko sa ocitlo v bezprecedentnej situácii. Výroba sa zastavila, trh práce bol ohrozený a tisíce firiem bojovali o prežitie. Naša vláda preto musela prijať rozsiahle opatrenia: pomoc zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom aj domácnostiam, financovanú z verejných zdrojov, aby sa zabránilo kolapsu ekonomiky a prudkému nárastu nezamestnanosti. Štát má v ťažkých časoch pomáhať a v dobrých šetriť.

Napriek tejto mimoriadnej záťaži – a masívnym výdavkom, ktoré sa premietli do dočasného nárastu verejného dlhu – sme už v roku 2022 dosiahli obrat. Dlh, ktorý v čase pandémie vyskočil na 60,2 % HDP, sa nám podarilo znížiť na 55,8 % HDP, čo je jasný signál zodpovedného hospodárenia a dôveryhodnej fiškálnej politiky. Tento výsledok dosiahla naša vláda, ktorá dokázala konsolidovať financie aj po najväčšom ekonomickom šoku v modernej histórii Slovenska.

Po výmene vlády sa však trend dramaticky mení. Kabinet Roberta Fica namiesto pokračovania v nastúpenom trende znižovania dlhu začal výrazne zvyšovať výdavky, a to aj v čase, keď Slovensko už nečelí žiadnej kríze. Napriek tomu dlh opäť prekračuje hranicu 60 % HDP a podľa prognóz bude rásť až k úrovni 67,6 % HDP do roku 2028, dokonca aj po realizácii troch konsolidačných balíkov.

To je mimoriadne varovné, pretože pri takto nastavenom trende Slovensko prekračuje hranice dlhovej brzdy a dostáva sa do pásma, kde by mal parlament automaticky rozhodovať o dôvere vláde. Namiesto skutočnej konsolidácie sa však vláda spolieha na účtovné triky, optimistické prognózy a jednorazové opatrenia, ktoré neznižujú deficit štrukturálne, ale len krátkodobo tlmia jeho prejavy.

Rozdiel medzi oboma obdobiami je zásadný:
• Naša vláda znižovala dlh po kríze,
• Ficova vláda ho zvyšuje bez krízy.

Tento vývoj potvrdzuje, že zodpovedná fiškálna politika sa nerovná úspory za každú cenu, ale rovnováha medzi pomocou ľuďom a udržateľným hospodárením štátu. V čase pandémie sme pomáhali a zároveň dokázali dlh zastabilizovať. Dnes vláda bez krízy rozdáva, zadlžuje budúce generácie a pritom nezlepšuje služby štátu ani životnú úroveň ľudí.

Ak by Slovensko pokračovalo v nastúpenom trende rokov 2022 – 2023, dlh by určite neprekročil úroveň 60 % HDP ako je tomu dnes. Namiesto toho sa podľa najnovších údajov Tatra banky a návrhu rozpočtu verejnej správy očakáva, že dlh prekročí hranicu 65 % HDP už v roku 2027, čo znamená ohrozenie nielen dôveryhodnosti Slovenska na finančných trhoch, ale aj ohrozenie budúcich možností financovania sociálnych programov, školstva a zdravotníctva.

Záver je jednoznačný: Slovensko potrebuje vládu, ktorá rozumie ekonomike, nie vládu, ktorá sa riadi politickými kalkuláciami. Zodpovednosť, nie populizmus, to je kľúč k zdravej ekonomike a dôvere investorov.

Autor správy, foto a správu publikoval Eduard Heger – predseda vlády SR on Facebook Zdroj Read More