AD Newsfilter Denník N alebo Demokrati od tela?
AD Newsfilter Denník N alebo Demokrati od tela?
Jaro Naď má veľa dobrých vlastností a má aj zlé. Ako každý človek. Nie je dokonalý, nikdy som si nevšimol, že by sa tak tváril a vie povedať prepáč aj verejne. Jaro Naď nie je agresívny človek. Bodka.
Je priamy, vie byť tvrdý, ale má zmysel pre férovosť. Hrávam s ním futbal, pravidelne, pri športe človeka spoznáte veľmi dobre. A najmä či sa snaží hrať fér alebo nie, či po zápase podá ruku alebo plače. Dnes sme hrali tiež, prehral 12:10. Sám som jeho teamu dal 4 góly. Bojovali sme, akoby išlo o ligu majstrov, aj kričali aj sa strkali, ale na konci sme si podali ruku a poďakovali za hru. Je to fakt smiešny príklad, ale opakujem, kto hral nejaký kolektívny šport, vie, že tam sa ukáže kto je aký. A to tu nebudem rozpisovať situácie, keď sme museli skúšať hasiť neuhasiteľné v politike…
A či je Naď ako Matovič, nie, nie je. Pokojne pozývam na predsedníctvo alebo rokovanie užšieho vedenia, my sme Demokratická strana a Naď je predseda, ktorý rešpektuje demokraciu, počúva a vidí mantinely. Keď to prestane robiť, nebude predseda. Pokojne sa opýtajte aj na Ministerstve obrany alebo sa spýtajte ministrov z cudzích krajín, prípadne bývalej prezidentky, či videla rozdiel a kto je Naď.
Úplne chápem, ak poviete, že ja som zaujatý.
Druhá poznámka, je že Naď nás počas minulej vlády doslova betónoval na západe. V politike sa rýchlo zabúda, ale viem čo to bolo vyrokovať darovanie Mig29 a čo vystrájal napríklad Sulík. Alebo ako bolo treba presviedčať vládnych poslancov, aby podporili DCA, uznesenia na pomoc Ukrajine.
Áno, jeden deň je to v politike hosana a druhý ukrižuj, preto si treba veci pripomínať. Ale kým Naď stál s pár spojencami v koalícii proti Smeru, mnohí sa “pos*ali” (prepáčte za výraz).
Koniec koncov si porovnajte, koľko pomohla vládna koalícia, ktorej som bol aj s Jarom súčasťou a ako rýchlo zastavila pomoc Ukrajine úradnícka vláda, lebo to nebolo populárne. A že sme pomáhať mohli, to sa choďte opýtať Ukrajincov alebo Ľudovíta Ódora alebo Martina Sklenára. To na margo toho, že treba byť opatrní a rezervovaní k Demokratom a čakať, že budeme populisti.
My vieme, kde je sever a preskákali sme si veci. A veru poučili sme sa aj z chýb. Verím, že tak, ako my sme sa naučili my svoje, poučili sa aj tí, ktorí sa hotovali vládnuť s Pellegrinim. O tom totiž boli naše reči, že skutočné víťazstvo je 76ka v parlamente a nie len percentá. Už verím, že všetci zistili čo je Pellegrini zač.
A tretia poznámka – Demokrati nemôžu za nemohúcnosť parlamentnej opozície. Oni to majú vo svojich rukách. Nám to píšu samotní ľudia, že miestami opozícia doslova spí. Nie je to tak vždy, to by som nebol fér, ale miestami spí. Bol som podpredseda parlamentu, viem čo a aké možnosti ponúka rokovací poriadok a vidím čo využíva opozícia… A porovnajte príklad, nie obsah ale energiu, ktorú ukázal v opozícii Fico a akú energiu vidíme dnes…
Plus priatelia, na koho sa mám ako občan mimoparlamentný politik obracať? Na Fica, Danka? Alebo Šutaja? Moji zástupcovia sú opozícia, takže si vyprosujem právo povedať nespite, právo kritizovať. Ja robím politiku na úkor svojho času a zadarmo, nikto ma nenúti. Oni ju robia profesionálne, sú platení, tak je normálne čakať profesionálny výkon. Ak nechcú treba ísť od toho preč. Chcú však jedného dňa vládnuť a to nie je sranda! Toto je prechádzka ružovou záhradou, byť v opozícii (a to ich ešte nechce nikto zavrieť ako napríklad Jara…)
A áno, sme stále pripravení spolupracovať, miestami je to až smiešne, ako sa ponúkame. Ale
my musíme spolupracovať. Ide o väčší celok, to treba vidieť.
Dookola to opakujem v strane a aj verejne. Už teraz hovorím, že opozičné strany bez strany Demokrati vládu nepostavia. Ale viem je to politika. Sme pre nich dnes konkurent, prajú si, aby sme neboli. My však nie sme nepriatelia, spolupracujme a bude z toho profitovať Slovensko. To ukázala história.
Posledná poznámka – Demokrati na normálnych, serióznych novinárov neútočili a rovnako neútočil Jaro Naď. To, ak sa nám niečo nezdá povieme, ale útok je nadávanie do prostitúrok, k*riev alebo šorošových prasiat (inak dnes má narodiny aj Danko aj Šoroš, nič to neznamená, ale fun fact).
Keď sme pri tom, viem, čo je útok, sám som si užil. A áno priznávam, aj my žiaľ občas trpíme klasickou politickou chorobou, že nám nejaké médium nedá priestor alebo máme pocit, že málo priestoru máme (mimo parlamentu je vždy málo) alebo že to je posunuté v kontexte inde. To sa politikom deje, občas je to fakt, občas je to pocit. Nemyslím si, že je zlé to pomenovať, ak to má svoju kultúru.
Sám často hovorím kolegom, neriešme to, poďme svoje ďalej. Ale rozumiem, že vzťah politik a novinár má svoju dynamiku a učíme sa vzájomne. Lebo politika v širšom zmysle je vec verejná a tú robia ako politici, tak názorové denníky a komentáre. Opakujem, je to fér, netreba sa báť to pomenovať.
Toto sú moje štyri poznámky k textu, ktorý som si dnes prečítal v Nku o Demokratoch a Jarovi. Neznamenajú však pre mňa pocit nenávisti ani útoku (aj keď pre niekoho asi útokom budú 🤷🏻♂️ a stále budem predplatiteľ, dokonca poviem, pár ľudí je tam fakt pre mňa výnimočných a ich robota má svetovú úroveň. Keď už teda robím reklamu, tak odporúčam debatu Kostolný a Hanus, moderoval Mikušovič. Takto sa musíme baviť, skvelý príklad.
Dobrú noc a zajtra, ak sa bude dať podporte protesty priatelia!
ps: foto je po futbale, tomu zodpovedá aj vizáš 😉
Autor správy, foto a správu publikoval Juraj Šeliga – Za ľudí on Facebook Zdroj Read More