Úvaha k 30. výročiu slovenskej zahraničnej politiky. Naša ZAHRANIČNÁ POLITIKA sa stáva RUKOJEMNÍKOM DEZILÚZIE našich občanov z…

Úvaha k 30. výročiu slovenskej zahraničnej politiky.

Naša ZAHRANIČNÁ POLITIKA sa stáva RUKOJEMNÍKOM DEZILÚZIE našich občanov z toho, ako dlhodobo spravujeme štát…

Čo pod tým myslím ?

Nuž to, že práve v 30. roku samostatnosti je na mieste otázka, či po predčasných voľbách na jeseň hrozí zásadný odklon od doterajšieho zahraničnopolitického kurzu.

Veľa politikov, mojich kolegov a expertov hovorí, že dnes extrémna časť opozície z našou zahraničnou politikou len hrá obvyklú predvolebnú kartu a keby boli vo vláde, tak si nič zásadné nedovolia a po voľbách sa budú správať normálne. Toto si ja vôbec nemyslím a preto patrím do skeptickejšieho tábora. Nie, že by vláda za účasti Smeru žiadala bezodkladný odchod z EÚ a NATO. Ale, zastavenie podpory Ukrajiny, vedomá konfrontácia s Bruselom, vytváranie stredoeurópskych spojenectiev na báze neliberálnej demokracie, menej NATO a pestovanie vzťahov s ruským agresorom, to všetko dokopy predsa znamená zásadnú zmenu zahraničnopolitického smerovania !

Navyše, takáto zmena nepochybne posilní tábor, ktorý bude otvorene vystupovať proti členstvu Slovenska v EÚ. Len nezabudnime, pred pár rokmi science-fiction a dnes je Slovensko najskeptickejšou krajinou EÚ.

Paradoxne, najväčšiu geopolitickú dezorientáciu spoločnosti od vzniku samostatného Slovenska zažívame v dobe, kedy politická reprezentácia štátu v zahraničnej politike ťahá za jeden povraz a máme snáď najsilnejší zahraničnopolitický konsenzus vo vláde a medzi najvyššími ústavnými činiteľmi.

To, ako ako je spoločnosť rozpadnutá v otázke, kam má Slovensko patriť, je samozrejme ZLOU SPRÁVOU. Správou DOBROU (zatiaľ) je, že politická reprezentácia nekopíruje a neprispôsobuje sa momentálnym náladám, ktoré sú výsledkom aj mnohých iných a so zahraničnou politikou nesúvisiacich faktorov, počnúc pandémiou až po zdražovanie a sociálne dopady početných kríz či dezinformácie a cielenú propagandu.

Toto je, mimochodom, výborným príkladom toho, ako by mala fungovať zodpovedná politika – robiť aj také rozhodnutia, za ktoré vám netlieskajú, ale sú pre bezpečnosť, existenciu a dôveryhodnosť štátu zásadné.
Samozrejme, dlhodobejšie ide o NEUDRŽATZEĽNÝ ROZPOR.

Prečo sa teda napriek vládnemu konsenzu v zahraničnej politike rozpadol konsenzus spoločenský a alternatívna zahraničnopolitická orientácia sa stáva po ďalších voľbách reálnou možnosťou?

Za podstatný dôvod považujem aj to, že zahraničná politika sa stala

➡️ RUKOJEMNÍKOM DEZILÚZIE občanov z toho, ako je, podčiarkujem, DLHODOBO spravovaný štát.
Práve teraz, v tomto kritickom období sa zlieva DEZILÚZIA rôznych prúdov a skupín spoločnosti, vyčerpanej pandémiou, zasiahnutou vojnou Ruska proti Ukrajine a otrávenou chaosom a nestabilitou končiacej vlády.

➡️ DEZILÚZIA, ktorá sa prejavuje dilemou, kam máme patriť vo svete, je daná tým, že kvôli dlhodobo klesajúcej kvalite života, je veľkej časti našich občanov ľahostané, čo je proatlantická a proeurópska zahraničná politika, summit v Bruseli či ochranný dáždnik NATO.

➡️ OSOBITNE keď nefunguje zdravotníctvo, deti húfne odchádzajú študovať do zahraničia a stav verejnej infraštruktúry prinajlepšom stagnuje.

➡️ DARMO zdôrazňujeme, že Slovensko patrí na Západ, ak dennodenne vidíme v bežnom živote pravý opak toho, čo zažívame, keď prekročíme hranice Rakúska, ale aj keď syn či dcéra prídu na víkend domov z Prahy.

➡️ KVALITA ŽIVOTA a služieb štátu u nás doma je tak relevantným, ak nie zásadným faktorom, ktorý rozhoduje o tom, či ľudia dlhodobo podporia kontinuitu zahraničnej politiky.
Je totiž evidentné, že v dôsledku toho, ako to u nás vyzerá a čo sa deje, ľudia začínajú mať čoraz indeferentnejší postoj k tomu, kde Slovensko vidí, z pohľadu zahraničnej politiky, vládna garnitúra a jej súčasní najvyšší predstavitelia.

➡️ PRÍSLUŠNOSŤ K ZÁPADU prestala byť vnímaná ako podmienka a neoddeliteľná súčasť zvyšovania kvality života tak, ako to bolo vnímané osobitne v deväťdesiatych a nultých rokoch.

Preto, najbližšie voľby by nemali byť „len“ o „VOJNE A MIERI“, akokoľvek je agresia proti Ukrajine existenčná otázka pre celú Európu, ALE O TOM, že treba (a ako) ZASTAVIŤ ÚPADOK tejto krajiny , a že späť k moci sa nesmú dostať tí, ktorí ho spôsobili a teraz chcú našu zahraničnú politiku zásadne zmeniť a prekryť tak zodpovednosť za zlý stav našej krajiny. Nie, zahraničná politika za toto nemôže, ani Brusel, ani NATO ! Zodpovednosť je u nás doma !

Autor správy, foto a správu publikoval Ivan Korčok on Facebook Zdroj Read More