Spomínam si dnes, pri oslave 80

Spomínam si dnes, pri oslave 80. výročia SNP, na môjho prastrýka prof. Ernesta Otta (1917-1962)

Za vojnovej Slovenskej republiky sa ako mladý komunista zapojil do odboja, v roku 1943 bol zatknutý, roku 1944 ušiel a aktívne sa zapojil do SNP, po jeho potlačení bol príslušníkom partizánskej brigády v pohorí Vtáčnik na Hornej Nitre. Vojnu prežil a stal sa námestníkom povereníka školstva Laca Novomeského.

V roku 1949 bol zatknutý opäť, tentoraz svojimi komunistickými súdruhmi. V procese s “Titovskými zradcami” bol v roku 1950 odsúdený na smrť za údajnú špionáž v prospech Juhoslávie. Zámienkou bolo, že sa priatelil s juhoslovanským diplomatom – konzulom Šefikom Kevičom.

Trištvrte roka bol v cele smrti, mučili ho okrem iného tým, že ho vyvádzali na popravu a potom ho vrátili na celu. Aj keď vedeli, že dostal prezidentskú milosť a trest smrti mu zmenili na doživotie. Po trištvrte roku ho psychicky zruinovaného presunuli do Leopoldova.

V roku 1960 dostal Ernest Otto amnestiu ale domov do Novák sa vrátil v zúfalom fyzickom ale najmä psychickom stave. Stará mama mi rozprávala, že vždy keď zbadal tmavé “štátne” auto, napríklad Tatru 603, tak utiekol do lesa. Bál sa, že ho opäť idú zatknúť.

V roku 1962 takto opäť ušiel a našli ho s krkom podrezaným britvou mŕtveho na brehu Nitry. Vraj samovražda.

Starká mi rozprávala, že roky dostávali na Vianoce a Veľkú Noc pohľadnice s poďakovaním od Šifeka Keviča. Ten mal byť v procese takisto odsúdený na smrť ale kvôli tomu, že sa Ernest Otto nepriznal a nesvedčil proti nemu, dostal nakoniec podobne ako Otto “iba” doživotie. Kevič bol po zlepšení vzťahov s Juhosláviou prepustený a nakoniec vraj emigroval do Austrálie. Do konca života na Ernesta Otta nezabudol a jeho rodine posielal spomínané pohľadnice.

Odpočívaj v pokoji, ujo Ernest.

Autor správy, foto a správu publikoval Milan Krajniak on Facebook Zdroj Read More