NEKULTÚRNE LETO 2024

Za siedmimi horami a siedmimi stodolami, kde sa piesok lial a Zem bola plochá, žila jedna súdružka ministerka kultúry a jej večne nespokojný generálny tajomník služobného úradu ministerstva. Keby nemali funkcie, tak by o nich nik nevedel a všetci by sme si žili šťastne.

Avšak oni funkcie, ktoré dávajú krídla ich hlúposti, majú. A tak sa vo svojej konšpiračnej osvietenosti rozhodli upiecť slovenskú kultúru na svoj obraz.

A dopadlo to presne ako v rozprávke Josefa Čapka Ako psíček a mačička piekli tortu. Nechutne.

Statky-zmätky v televízii (a rozhlase)

Tak, ako všetky diktatúry proletariátu s intelektom a rozhľadom piatej ľudovej sa ministerstvo kultúry ako prvé rozhodlo vydať na krížovú výpravu proti nevercom v Rozhlase a televízii Slovenska, lebo podľa starej dobrej komunistickej príručky, kto ovláda televíziu, ovláda ľudí a netreba ich práškovať z lietadiel.

Chaotické prijímanie zákona na poslednú chvíľu, jeho nočné podpisovanie prezidentom Petrom Pellegrinim doslova v pyžame a vytvorenie právnej čiernej diery, keď dodatočne zistili, že vlastne nik za štátnu televíziu a rozhlas nemôže konať iba ukazuje, že ambície súčasného vedenia ministerstva kultúry na svetelné roky predbiehajú jeho reálne schopnosti.

Doteraz nevieme, ako vyzerá nové logo, ktoré vo svojej múdrosti objednala ministerka kultúry pre STVR. Vieme len to, že autor zaň dostal 9 800 eur, čo malo podľa ministerky stačiť na celú zmenu marketingovej identity štátnej televízie.

Súdružka ministerka vo svojej múdrosti iste bola „vovedená“ do omylu svojimi podriadenými, ktorí jej zabudli povedať, že „rebranding“ takej veľkej organizácie nie je iba o jednom logu a v skutočnosti stojí státisíce eur.

Nehovoriac o tom, že existuje taký nepodstatný zákon, akým je zákon o rozpočtových pravidlách vlády, ktorý vyslovene zakazuje kupovať ministerstvám veci a služby pre iné organizácie.

Klasik by povedal, toto sa ani za Mečiara nestalo. A mal by pravdu. Keď v rokoch 1994 a 1998 STV slúžila, ako by povedal Mečiarov hovorca Jozef Krošlák „dievča pre všetko“, tak aj vtedy si STV objednala logo sama.

A keď už hovoríme o Mečiarovi a jeho hovorcovi….

Reštavrácia… Mečiarovej fašírky

Mečiarovci sa vracajú. Minimálne do STVR. Súdružka ministerka kultúry totiž do novej cenzorskej rady STVR okrem svojho psíčka a generálneho tajomníka služobného úradu, Lukáša Machalu, poslala dozerať na ideovú čistotu vysielania televízie aj spomínaného hovorcu Vladimíra Mečiara, Jozefa Krošláka.

Ten sa preslávil aj tým, že Mečiarovu ministerku zahraničných vecí nazval hruštičkou húževnatou a Mečiarovu poradkyňu Blaženu Martinkovú prirovnal k frajerke a dievčaťu pre všetko.

Okrem Krošláka a Machalu, ktorí verí na plochú zem a chemtrails poslala do STVR ministerka aj realitného makléra Petra Benčúrika a univerzálnu funkcionárku od čias HZDS Jarmilu Mikušovú.

Kto po vzletne prázdnych slovách súčasnej vlády čakal, že počas tejto vlády bude STVR créme de la créme verejnoprávnosti, tak asi ostane sklamaný. Bude z toho fašírka. Mečiarova Fašírka. Už chýba iba Kapusta.

Ako chutí moc… a neschopnosť

Funkcionári ministerstva kultúry majú možno v rezorte moc, ale určite nie rešpekt. Tak sa ho rozhodli získať tým najhlúpejším spôsobom. Silou. Vyhrážkami. Zákazmi. A odvolávaním a dosadzovaním do funkcií svojich kamarátov.

Tak napríklad šéfkou medzinárodného domu umenia pre deti a mládež – Bibiany sa po prakticky tajnom (ne)výberovom konaní stala ministerkina kamka a susedka z rakúskeho Kittsee, kde slovenská ministerka kultúry bývala.

Keďže súdružka ministerka je kamka a má rada konšpiračné bludy, tak nová riaditeľka Bibiany obratom umožnila detský workshop s celebritným dezinformátorom, PseudoDr. Igorom Bukovským – popieračom COVID-u, lekárom bez atestácie či akejkoľvek praxe, ktorý na skutočných lekárov a vedcov počas pandémie spúšťal hon.

Ďalším prípadom moci a neschopnosti sú dotácie na opravu kultúrnych pamiatok. Dotačný program na obnovu pamiatok doteraz nepozná úspešných žiadateľov.

Hoci ich zverejnenie chcelo ministerstvo z vymyslených dôvodov „pozdržať“ do prvého augusta, ani dnes ešte niet po zozname pridelených dotácií ani chýru ani slychu. Národne a kultúrne cítiaca vláda takto podporuje opravu a renováciu kultúry. Mlčaním a ničnerobením.

Za to keď ide o papalášov, tak ministerstvo si ide ruky, nohy a štátnu pokladnicu dolámať. Na propagandistické oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda na Devíne pre funkcionárov strany a štátu vyhodili do luftu 400 000 eur. Na to sa peniaze vždy nájdu. Ale na takú opravu okien košickej neonatológie sa museli vyzbierať 320 000 eur dobrí ľudia.

Ďalším panským huncútstvom a napínaním ochablých svalov funkcionárov ministerstva sú všakovaké zákazy. Najnovšie ministerstvo zakázalo prístup verejnosti do kaštieľa Budmerice. Popritom zastrašuje a šikanuje obec. Svojím rozhodnutím pripravilo tisíce návštevníkov o možnosť dozvedieť sa príbehy našej histórie a stráviť spoločný čas v príjemnom prostredí. Hádam nejakí zvedaví ľudia, rodiny s deťmi, nebudú kráčať po chodbách účelového zariadenia Ministerstva kultúry SR. Tam predsa môže vstúpiť iba noha v ministerskej črievici. Ministerskej a žiadnej inej.

Petícia za odvolanie ministerky Šimkovičovej mala evidentne ďalekosiahlejšie následky ako pichnutie do agresívneho alternatívneho hniezda. Po novom bola totiž na výsluch predvolaná jedna z jej iniciátoriek, Ilona Németh. Čo to hovorí o mentálnom svete čelnej predstaviteľky rezortu kultúry, nechám na zhovievavých čitateľoch. Otázkou je, či už bola na výsluchu aj ministerka Šimkovičová za výroky o bielej rase, LGBTI a nerozmnožujúcej sa Európe.

Odvolanie Mateja Drličku, generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla a v rýchlom slede aj riaditeľky Slovenskej národnej galérie Alexandry Kusej, je len ďalšou ukážkou strachu.

Nominanti SNS sa nikdy netajili, že s riaditeľmi slovenských národných inštitúcii neladia. Oni totiž neladia s nikým. A keďže sú to zbabelci prvej triedy, odvolanie prebehlo bez slov, zato činmi hodnými totalitného režimu. A na konci tohto celého bizáru sa ešte dozvieme, že nielen na východe nič nie, ale ani v Slovenskej národnej galérii.

História je však plná veľmi krátkych príbehov, ako končí moc, bez rešpektu.

Foto: Branislav Wáclav

Autor správy, foto a správu publikoval Natália Milanová – ministerka kultúry on Facebook Zdroj Read More