21. august 1968

21. august 1968. Deň, keď k nám neprišla „bratská pomoc“. Prišli okupanti.

Sovietske tanky a vojská Varšavskej zmluvy prekročili naše hranice, aby silou zadusili nádej, že Československo môže byť slobodnejšie. Prišli zbrane, tanky, strach, mŕtvi a potom dlhé roky normalizácie. Celej generácii zmarili život.

Nazývajme preto tieto veci pravými menami: bola to okupácia. Bola to agresia. Bola to Moskva, ktorá rozhodla, že o našej budúcnosti nebude rozhodovať Praha ani Bratislava, ale Kremeľ.

A práve preto je desivé, keď dnes niekto opäť romantizuje Rusko, preberá jeho propagandu alebo nám rozpráva, že sloboda a suverenita sú menej dôležité než „dobré vzťahy“ s Moskvou.

My už totiž vieme, ako vyzerá ruské „priateľstvo“, keď za ním prídu tanky.

21. august nie je iba spomienka na minulosť. Je to varovanie pre súčasnosť. Sloboda nie je samozrejmosť. Suverenita nie je fráza. A agresor sa nestane mierotvorcom len preto, že si to napíše na transparent.

Česť všetkým, ktorí sa okupácii postavili. Česť tým, ktorí odmietli skloniť hlavu. A hanba každému, kto aj po skúsenosti roku 1968 hľadá ospravedlnenie pre imperializmus a agresiu.

Nezabúdame. 21. august 1968. Nikdy viac o nás bez nás.

📷ctk

Autor správy, foto a správu publikoval Juraj Šeliga – Za ľudí on Facebook Zdroj Read More